Okrem silného psychologického aspektu hra výborne pracuje aj s nórskou mytológiou a najmä ľudovými poviedkami o monštrách, ktorými sa obvykle strašia deti, aby boli poslušné. Tvorcovia dokázali dobre zakomponovať budovanie napätia, kedy najviac hrôzy nespôsobujú skákajúce príšery, ale skôr neprebádaný priestor a strach z toho, čo by sa v ňom mohlo skrývať. Pre fanúšikov hororového žánru však môže byť nedostatok šokujúcich momentov sklamaním, ktoré prehlbuje aj krátka herná doba a chýbajúca motivácia hru znova spustiť. Ak je však čo i len kúsok pravdy na nórskom folklóre, potom by sme do jeho lesov nikdy nemali vkročiť.